Prešiel som základnou školou, na ktorej som mal učiteľku dejepisu a občianskej náuky, ktorá vo mne zasiala lásku k týmto dvom predmetom. Za to Vám ďakujem, pani učiteľka. Po štyroch krásnych rokoch na našom gymnáziu som sa utvrdil v tom, že chcem byť učiteľ dejepisu a občianskej náuky. Problém nastal krátko po nástupe na univerzitu.
Momentálne som študentom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Keď som tu začal študovať, stále som bol presvedčený, že učiteľstvo je to jediné pre mňa a ignoroval som varovania okolia. Pre ozrejmenie, moja najbližšia rodina je plná učiteľov, je to tak trochu remeslo, ktoré sa u nás predáva. Do konca prvého semestra som žil v domnienke, že sa vrátim do rodného Lučenca. S platom učiteľa nebudem síce na tom úplne najlepšie, ale budem si môcť dovoliť slušné bývanie a uvažovať nad založením rodiny.
Čo sa zmenilo? Môj život sa vyvíja tak, že pravdepodobne ostanem v Bratislave a s touto skutočnosťou prišiel problém. Dôvody ostať v našom hlavnom meste sú praktické a romantické. Bratislava ponúka pre učiteľa nekonečne veľa možností na jeho osobný rozvoj. Kvalita škôl, ktoré sa tu nachádzajú motivuje učiteľov, aby nestagnovali. Stagnáciu v poslaní učiteľa považujem za katastrofu rovnajúcu sa neschopnosti chirurga udržať v ruke skalpel. Prečo? Učiteľ musí držať krok s dobou, pretože pracuje s mladými ľuďmi. A my mladí očakávame od našich tútorov v školách, nie len predanie vedomostí, ale aby nás aj chápali. Rodičia na nás majú čoraz menej času, preto školy spolu s učiteľmi budú musieť čoraz viac suplovať isté funkcie rodiny.
A tie spomenuté romantické dôvody? Našiel som si tu partnerku, rodenú Bratislavčanku. Hoci sme obaja realisti, ktorí si uvedomujú, že sa môžu veci zmeniť, zatiaľ vidíme náš spoločný život práve v Bratislave.
Prečo je Bratislava prekážkou k poslaniu učiteľa, keď mu ponúka možnosti rozvoja? Pretože ak chcem mať rodinu a bývanie, tak s platom začínajúceho učiteľa nebudem môcť. Verte mi, len ťažko som napísal túto vetu, ale žiaľ je to fakt. Iste píšem tu o poslaní byť učiteľom a finančná stránka by nemala byť smerodajná. No nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja chcem byť šťastný, chcem mať rodinu a urobiť ju šťastnou a k tomu v dnešnom svete potrebujete istý príjem. Viete, aj učiteľ si zaslúži dovolenku raz ročne, aspoň niekde v Bulharsku. A nie je to len o Bratislave, život na Slovensku sa stáva aj v takom Lučenci nákladnejší. Aj učitelia z iných regiónov Slovenska si zaslúžia spomínanú dovolenku raz ročne.
Napriek tomu mám stále vieru, že sa učiteľom stanem, pretože je to môj sen. Sen, ktorý mám od detských čias a nemienim sa ho vzdať. Aspoň nie bez ,,boja". Chcem teda poprosiť čitateľov tohto článku a všetkých ľudí, urobte nám jednoduchšie byť učiteľom. Učiteľ si zaslúži úctu všetkých, pretože sa nemalým spôsobom podieľa na modelovaní ČLOVEKA z prostej živej bytosti. Áno, učitelia majú chyby a je potrebné ich upozorniť, že konajú chybne, ale robte to slušne. Ak nie z úcty voči nim, tak pre vaše deti, ktoré by nemali byť svedkom neslušného správania svojich rodičov.
K záveru chcem povedať niečo k vám učitelia: ,,Prebuďte sa, už sa konečne, prebuďte !“